nedeľa 23. septembra 2007

black&white

-kde si?
-vonku. nájdi si ma.
-popíjame, bavím sa.prídem.

both came. stále stojí ďalej od neho, aby ju ten magnetizmus neprihlušil. takmer jej slzy vyhŕkli, ako veľmi by sa v ňom chcela roztopiť.

-mám čierne prádlo.

pošepká mu pred vstupom do červeného šera. vie, že ho to vzruší, viac ako ju.

skús chytiť vietor, taká je. každý pár očí je po nej hladný. ako najväčšia lahôdka sveta. poprosím, pre dve osoby, jednu tú časť "milá, krásna, sexy" tie ostatné sú dosť ťažké na žalúdok.

už si mal búrku na tanieri? tam ju neudržíš. je na milióne miest a predsa stále na tom istom. hľadá, ani sama nevie prečo. mení sa a odhaľuje postupne.

nedrž ju, aj tak ti ujde a uvidíš už len jej vejúce vlasy a pohľad plachej lane, inokedy vášnivý, pred vánkom zranitelný, ako ti mizne v diaľke.

nechaj ju ísť, časom sa vráti. možno uplakaná, s mokrými vlasmi, po smršti, ktorá ju prevalcovala. príde sa osušiť, fascinovať ťa. naplniť novým pocitom, inšpiráciou, zážitkami. všetky ich bude chcieť zdieľať. trvá dlho, kým začne veriť a kým prestane utekať, ale raz snáď prestane.

-poďme na dom, tu už nie je čo vidieť.
-všetci traja?
-kúpime biele víno.
-s Bacardi to nie je dobrá kombinácia.

milostný trojuholník v jednej miestnosti, nikto netuší aká bude ďaľšia minúta. pobozká mňa alebo jeho? zatancuje mi v tom spodnom prádle ako sa stavila? splnil by som čokoľvek, len aby som ju videl vlniť sa v tej čiernej čipke ktorú už kúskom odhalila, keď sa vyvaľovala na veľkom koženom kresle, napnutou špičkou si prechádzala po krivkách druhej nohy.

nestačilo jej to, chcela ma úplne odrovnať, tak mi tou ladnou končatinou prešla po tele. jemne, od krčnej jamky až po tie miesta, ktoré chceli každú chvíľu explodovať. roztopašne sa potom vrátila do kresla a položila mu tie dlhočizné nohy elegantne do lona.

mám na ňu krásny výhľad aj vtedy, keď zakloní hlavu z kresla a medzi prsia si nechá naliať trochu toho vína, ktorého chuť už prestávam vnímať. pozorujem, ako z nej pije, sleduje tenkú stužku na jej pokožke až k perám.

na chvíľu sa vytratí.
-čo vlastne chceš?
-to čo aj predtým.
vstane a v zlomku sekundy ma ochutná, aby keď sa vráti, bola už opäť v tom kresle.

pomaly a ani neviem ako, sa zbaví tých tesných riflí a odhalí kompletne to, čo len v náznakoch sľubovali. taká strapatá stojí nado mnou a nechce sa otočiť. zjedol by som ju.

a potom nadránom sám, lebo ona ho zohrieva svojím teplom niekde inde, snívam, ako za mnou príde dole a ja sa zobudím na jej vôňu, na to,ako nado mnou sedí a...