Zase som sa zahľadela Hieronymovi do očí. Alebo len na ne, keď ma nepozoroval? Nechápem to. Kohokoľvek iného dokážem vyviesť upreným, drzým a zároveň mierne vyzývavým pohladom z miery. Jeho len trochu, no nie natoľko, aby mi aspoň na pár sekúnd neprekutral dušu. Kto mu to vôbec dovolil, čo sa mi tam má čo hrabať? Aj tak je tam bordel. Mám však tak nepríjemné tušenie, že tam nachádza to, čo sa snažím všemožne schovať na spodok. Načo mu to vlastne je? A hľadá vôbec niečo? Vo mne?
Skúšala som, ako obvykle, prehrať mu do hlavy obraz o tajomnej femme fatale, ale asi má poruchu v prijímači a vidí niečo úplne iné. Neviem čo a určite mi to neprezradí. Potvora. Asi by sa to jeho frajerke nepáčilo.
pondelok 4. júna 2007
piatok 1. júna 2007
night club
sadnem si na koniec baru, pridám sa k ostatným bláznom, ktorí víkend čo víkend absolvujú tento maratón, metamorfózu kaviarne na diskotéku, všetko sa mení, aj môj výzor, myslenie a zrýchľujúca hudba mi pridáva na tepovej frekvencii. vždy si poviem, že už nevládzem, no potom ma ten Hollywood opäť pohltí a nechám sa unášať jeho životným štýlom. telenovela...
barová doska oddeľuje ten vonkajší svet od vnútorného, určeného pre pár VIP cvokov, ktorí nevedia bez toho ruchu existovať...je to ako rauš, menia svoj štýl, vyjadrovanie, seba a na večer sú niekým iným, tým videným. divadlo. aj v šatni prebieha príprava ako na premiéru. dokonalý make-up, krásne vlasy, omamná vôňa...obopnuté tričko a tesné nohavice, skvelé postavy. aj to je súčasť predstavenia. my sme tí účinkujúci, ostatní sú len komparz. sme tu pre nich, no hlavne pre seba. zabaviť sa, zdvihnuť si troška sebavedomie pri poznámkach aké sme krásne, hoci je to už po piatom drinku a pravidelnosť. tancujeme, smejeme sa, nadávame, zažívame si svoje minipríbehy scvrknuté do pár hodín hlučnej hudby. vlním sa do rytmu, flirtujem s mladým barmanom, nenápadne sa ho dotýkam a fetujem jeho vôňu, očami hypnotizujem zákazníkov, make-up robí zázraky, len tak, bez slov,s úsmevom, tancujem, bláznim sa,poddávam sa hudbe alebo uz len podupavam, DJ spomaluje hudbu, svetlá sú zrazu jasnejšie, zvuk čistejší, už nemusím kričať, chcem niekoho objatie a zbaviť sa tej masky na tvári, ticho mi piští v ušiach a pomaly zaspávam aj postojačky. stalo sa to vôbec?
barová doska oddeľuje ten vonkajší svet od vnútorného, určeného pre pár VIP cvokov, ktorí nevedia bez toho ruchu existovať...je to ako rauš, menia svoj štýl, vyjadrovanie, seba a na večer sú niekým iným, tým videným. divadlo. aj v šatni prebieha príprava ako na premiéru. dokonalý make-up, krásne vlasy, omamná vôňa...obopnuté tričko a tesné nohavice, skvelé postavy. aj to je súčasť predstavenia. my sme tí účinkujúci, ostatní sú len komparz. sme tu pre nich, no hlavne pre seba. zabaviť sa, zdvihnuť si troška sebavedomie pri poznámkach aké sme krásne, hoci je to už po piatom drinku a pravidelnosť. tancujeme, smejeme sa, nadávame, zažívame si svoje minipríbehy scvrknuté do pár hodín hlučnej hudby. vlním sa do rytmu, flirtujem s mladým barmanom, nenápadne sa ho dotýkam a fetujem jeho vôňu, očami hypnotizujem zákazníkov, make-up robí zázraky, len tak, bez slov,s úsmevom, tancujem, bláznim sa,poddávam sa hudbe alebo uz len podupavam, DJ spomaluje hudbu, svetlá sú zrazu jasnejšie, zvuk čistejší, už nemusím kričať, chcem niekoho objatie a zbaviť sa tej masky na tvári, ticho mi piští v ušiach a pomaly zaspávam aj postojačky. stalo sa to vôbec?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
